Terapeuti po celom svete využívajú schusslerove soli ako prostriedok liečenia, na samoliečbu a udržanie zdravia. Známe sú aj pod názvami bunkové soli a tkanivové soli.
Čo sú schüsslerove soli?
Schusslerové alebo aj bunkové soli sú esenciálne minerálne soli, nachádzajúce sa v ľudskom organizme ako aj v celej rastlinnej a živočíšnej ríši.
V podstate ide o zlúčeniny sodíka, draslíka, železa, horčíka, vápnika, síry, fosforu, chlóru a kremíka, ktoré sa bežne nachádzajú vo všetkých ľudských tkanivách a v krvi. Ich súbor je rozšírený o stopové prvky: jód, meď, selén, zinok, mangán a chróm. Tieto sa vyskytujú v kvantitatívne oveľa menšom množstve.
Prítomnosť anorganických látok a ich rovnováha (správny pomer vo vnútri bunky a mimo nej, pomer jednotlivých iónov navzájom) sú nevyhnutné pre udržanie zdravia.
Bunkové soli sú minerálne prípravky vyrobené v tzv. rezonančnej forme. Pomáhajú minerálne živiny prijať z potravy a mimobunkového priestoru do vnútra bunky a obnoviť tak ich rovnováhu.
Minerálne látky získavame prirodzene z potravy, dnešné poľnohospodárstvo nám však poskytuje potraviny často ochudobnené o živiny.
V dôsledku toho a aj v dôsledku zvýšenej fyzickej alebo duševnej záťaže, dochádza k narušeniu rovnováhy esenciálnych minerálnych živín, čo sa nakoniec prejaví zdravotnými problémami.
Viac o jednotlivých bunkových soliach, ich účinkoch a použití v článku Základné bunkové (schusslerove) soli.
Dr. Schüssler a jeho nasledovníci verili a veria, že liečenie všetkých liečiteľných zdravotných problémov je možné významne podporiť obnovením rovnováhy základných minerálnych látok. Tieto sa však veľmi ťažko vstrebávajú. Empiricky bolo zistené, že najlepšia účinnosť sa dosahuje vtedy, keď sa minerálne látky upravia presne popísaným postupom na minimálne dávky.
Bunkové soli nie sú homeopatiká
Bunkové soli sa prirodzene nachádzajú v ľudskom organizme, preto sú vhodné na samostatné užívanie, ale aj popri akejkoľvek inej liečbe.
Napriek podobnosti časti výrobného postupu nemožno bunkové soli považovať za homeopatiká a ani ich s nimi zamieňať. Pri výrobe vo vode nerozpustných homeopatík sa podľa homeopatického liekopisu postupuje trituráciou do stupňa 3 a potom sa prechádza na tekutú formu a pokračuje dynamizáciou vodného alebo liehového roztoku.
Napokon sa kvapnú približne 2-3 kvapky finálnej tinktúry požadovanej potencie na približne 4-10 g homeopatických granúl (používajú sa laktózové alebo sacharózové guľôčky rôznych veľkostí). Konečná tinktúra býva v minimálne 90% alkohole.
Vďaka jej prchavosti sa po okamžitom uzatvorení fľaštičky povrch homeopatických granúl rovnomerne zmáča. Tu nemôžeme však hovoriť o kvantitatívnom obsahu, ale iba o homeopatickej informácii. Preto aj cena homeopatík je spravidla nižšia. Homeopatiká sú informačné prostriedky.
V prípade bunkových solí sa užíva 100% triturát a nie len zlomok v podobe 2 kvapiek finálnej tinktúry. Okrem rozdielnosti vo výrobnom postupe je rozdiel aj v prístupe. Zatiaľ čo homeopati vychádzajú z pravidla „Similia similibus curantur“, čo znamená liečenie podobného podobným, v práci s bunkovými soľami vychádzame zo znalosti funkcie jednotlivých minerálnych látok, ich fyziologického významu, ďalej z empirických a vedeckých poznatkov prejavov ich deficitu. Tento vnútrobunkový alebo tkanivový deficit sa snažíme podávaním bunkových solí vyrovnať a celkovo upraviť minerálnu rovnováhu.
Bunkové soli sa napokon od homeopatík odlišujú aj dávkovaním, ktoré musí byť kvantitatívne, t.j. niekoľko dávok denne. Užívanie homeopatika môže byť jedna dávka denne, týždenne alebo dokonca až mesačne, v akútnych stavoch sa aj homeopatiká dávkujú niekoľkokrát denne. Z nehmotnej povahy homeopatík vyplýva aj nehmotný účinok, miestom pôsobenia vyšších potencií homeopatík je predovšetkým psychika.
Užívanie a odborné poradenstvo
V akútnych prípadoch a na začiatku liečby treba dávkovanie zvýšiť na 6 až 8 dávok denne. V prípade akútneho zápalu je možné napríklad dávku Ferr phos zvýšiť aj na 1 tabletu každých 30 minút až 1 hodinu.
Špeciálne sa odporúča užívať „horúce magnézium“ pri akútnych kŕčoch, nespavosti alebo kolikovitých bolestiach: 5 tabliet zaliať horúcou vodou a ihneď po rozpustení užiť ako teplý nápoj. Po pol hodine je možné, v prípade potreby, podanie „horúceho magnézia“ zopakovať. Pri dávkovaní 4 až 6 tabliet denne objektívne posudzujeme a vyhodnocujeme účinnosť po prvých 6 týždňoch užívania. Subjektívne býva účinok evidentný skôr.
V chronických prípadoch tri až štyrikrát denne, buď v suchom stave alebo rozpustená v čajovej lyžičke vody.
Treba si uvedomiť, že dĺžka a intenzita dávkovania závisí od hĺbky deficitu a minerálnej nerovnováhy, ako aj od časovej dĺžky pretrvávania zdravotných problémov. Postupne sa užívaním bunkových solí minerálny deficit znižuje a stav sa stále zlepšuje. Niekedy je potrebné soli užívať iba dni až týždne, napr. Kali phos, inokedy mesiace až rok, obzvlášť pokiaľ ide o pomalé a hlboko pôsobiace soli ako je Silicea alebo Kali sulph. V akútnych stavoch niekedy stačí intenzívnejšie dávkovanie počas niekoľkých dní.
Dávkovanie a dĺžka užívania je jasnejšia s pribúdajúcou praxou a preto je dobré sa poradiť s odborníkom. Neúspech podávania solí nemusí byť len kvôli zle vybranému prostriedku, často to býva kvôli nedostatočnému dávkovaniu alebo krátkej dobe užívania.
Pastilky sa rozpúšťajú buď v ústach alebo vo vode. Rozpúšťanie vo vode sa považuje za účinnejšie a obzvlášť výhodné je, pokiaľ naraz užívame viacero solí. Môžeme si polovicu z odporúčaných solí rozpustiť vo vode, ktorú popíjame doobeda a polovicu vo vode, ktorú popíjame poobede. Malým deťom sa tablety rozpustia v malom množstve vody a podajú po lyžičkách. Prípadne je možné bábätkám vytierať ďasná s práškom z rozdrvenej tablety. Takto je možné podávať aj viacero druhov solí naraz. Pastilky je potrebné užívať mimo jedla, to znamená, keď sú ústa prázdne. Nie je potrebné dodržiavať pred a po užití odstup od pitia a jedenia a ani sa vyhýbať mentolu či kofeínu.
Nežiadúce účinky
Bunkové soli sú bezpečné aj pre malé deti, dojčatá, tehotné ženy alebo v kombinácii s alopatickými či homeopatickými liekmi.
Nežiadúce účinky sa občas objavia, môžeme ich v zásade rozdeliť na objektívne a subjektívne. Najprv by to boli tie, ktoré sú v dôsledku kvantitatívneho príjmu nosiča, ktorý tvorí 99,9% hmotnosti tabliet. V prípade laktózy sa môžu objaviť tráviace problémy v súvislosti s laktózovou intoleranciou.
Cukrovkári by si mali príjem laktózy zarátať do celkového príjmu cukrov. V prípade polyolov, ktoré sa veľmi pomaly vstrebávajú a majú nízky glykemický index, nastáva zase problém s plynatosťou. Nestrávené cukry sa dostávajú do čreva, kde pri vyššom príjme môžu spôsobovať plynatosť. Obyčajne sa tieto problémy po 2 týždňoch upravia a črevná flóra sa prispôsobí. Vo väčšom množstve majú polyoly laxatívny účinok.